wólby do Serbskeje rady/Sorbenratswahl
wólby do Serbskeje rady/Sorbenratswahl

23.10.2024 - Serbske powěsći wót 23. oktobra / Sorbische Nachrichten

Politiski se za Serbow angažěrowaś w cesnoamśe, pódla źěła - to jo wažny nadawk ale teke napinajucy. Śim wěcej to pśechwatanje, kak wjele Serbowkow a Serbow se za amt w Bramborskej Serbskej raźe zajmujo. Cora jo domowinska župa Dolna Łužyca na wurědnej głownej zgromaźinje w Gołbinje wuzwóliła 7 kandidatkow a kandidatow za Serbsku radu. Župan Pětš Šurman: (“Ja som wjelgin spokojom. My smy sedym kandidatow/kow wólili, mamy zajmny spektrum. Su na pśikład z komunalneje politiki, pśistajone Domowiny, kenž pśinjasu juž nazgónjenja wót doněntejšneje Serbskeje rady, a to jo dobra měšańca. Som wjelgin optimistiski, až móžomy napšawdu pórědnje wóliś, dokulaž mamy wjele wěcej ako 5 kandidatow/kow.”)
Chto kandidaty/kandidatki su, chto co se daś wóliś do Serbskeje rady, to zgónijośo w aktualnem pśinosku.
+++
Serbska kultura dej w pśichoźe hyšći wětšu rolu graś na pólu turizma. Kake dopórucenja póbitujo Dolna Łužyca, wó tom jo se něźi 40 turistikarjow a drogowańskich žurnalistow pśedcorajšem informěrowało. Organizěrowało jo informaciski trip towaristwo Serbski kulturny turizm. Woglědali su se w Dešnje w tamnem domowniskem muzeju a we wenkownem arealu "Stary lud". Wót tam jo šło do gmejny Gatojce, źož su sebje woglědali w dožywjeńskem parku gaj słowjańskich bogow a bogowkow a pówucnu sćažku ze serbskimi powěsćowymi póstawami. W Janšojcach su se wopoznawali z gnujuceju zběrku burskeje keramiki a z wustajeńcu wó kubłanju a pśeźěłanju lana.
+++
Pśed wjelickim problemom stoje łužyske rucnikaŕske firmy. Te pytaju ruce łamajucy dorost a naslědniki za wjednistwa. Slězyna jo, až ma dogromady 90.000 firmow w Bramborskej šefa, kenž jo staršy ako 55 lět. Pótrefjone su mjeńše a wětše firmy w rucnikaŕstwje, ale teke w industriji. Pomagaś dej tak mjenowany dating-portal. Zgromadnje z drugimi rucnikaŕskimi komorami w kraju stej chóśebuska HWK a industrijowa a wikowańska komora (IHK) zgromadny projekt iniciěrowałej. Firmy, kótarež pytaju za pśichod naslědnika za wjednistwo abo procuju se wó pśewześe, deje wšykne daty zapódaś do wósebnego portala. Kompjuterowy program se pśizjawijo, gaž jo wuspěšnje někogo abo něco namakał. Dating-portal jo na internetowem boku www.nachfolgezentrale-brandenburg.de.
+++
Město Lubin pyta za swójej wustawadle na grodowej kupje a w Lipowej droze jadnogo abo dweju wobgóspodarjowarjowu. Ten abo wobej by dejałej z inowatiwnymi idejami pśipomagaś, turizm we wokrejsnem měsće doprědka spóraś. Tak dejtej zwólniwej byś za zymski turizm a teke pśewześ južo druge woblubowane temowe cołnowanja a programy we wustawadłoma. Rowno tak dejtej pódpěrowaś turistiski koncept města z južo tradicionelnymi swěźenjami. Dogrona za pśenajmowanje co město dłujkodobnje za nanejmjenjej 5 lět wobzamknuś. Pśizjawiś mógu se zajmce až do 15. decembra na internetowem boku, źož su teke trjebne formulary.
+++
Pśed 35 lětami jo była w pódzajtšnej Nimskej měrna rewolucija a jo padnuła Barlińska murja. Z tyma pódawkoma a z drugimi w nimskich stawiznach zaběrajo se nowa wustajeńca w Grodku. Na plakatach, fotach a w tekstach rozkładuju zwiski mjazy tšojenjami a cełkownu historisku dimenziju. Wustajeńca, kótaruž grodkojska šołtowka Christine Herntier źinsa wótpołdnja zeger 15:30 wótworijo, wóstanjo až do 13. w grodkojskej radnicy pśistupna.

Konferenca ku kulturnemu derbstwoju / Konferenz zu immateriellem Kulturerbe

Imaterielne kulturne derbstwo - to móžo byś rucnikaŕstwo, kaž módrośišć. Abo teke muzika, spiwanje, reje, rowno tak ako nałogi kaž serbska kermuša. Kak se źo kulturnemu derbstwoju wu nas pla Serbow a hynźi? Ma wón pśichod? Wědomnostnice a wědomnostniki wó njom do rozgrona pśidu a kśě se wuměniś: witśe a pětk na fachowej konferency Serbskego instituta w Měsćańskem domje w Chóśebuzu. Witśe wjacor zeger 18:00 pśi wótwórjenju sćo wy wšykne pśepšosone.
Kjarmuša dožywijo ga wu nas śichu ale weto widobnu renaisancu. Wócywidnje ma wóna jadnu gódnotu, jaden potencial za našych luźi. Te kśě se z tym wěcej z regionom a ze swójim serbskim póchadom zwězaś. Wó takich potencialach nałogow a swěźenjow za etnisku a regionalnu identitu buźo witśe powědaś dr. Marlen Meißner. Wóna nawjedujo pśi Nimskej UNESCO-komisiji to wótźělenje, ako se z kulturnym derbstwom, tak teke z našym serbskim zaběra. Wóna pśiźo how z regiona, znajo to serbske kradu derje a teke gaž taka wědomnosć se casy zda sucha a śěžka – Serbski institut wurědnje kuždego zajmca pśepšosyjo na diskusiju. Na kóńcu ga njejźo jano wó to, co se něźi do knigłow pišo, ale źo my z našymi tradicijami w pśichoźe comy.
Pětk slěduju pón ceły źeń dalšne pśednoski, w kooperaciji ze Serbskim muzejom w měsće. Slědna šansa sebje aktualnu wustajeńcu w Serbskem muzeju woglědaś: Pód titelom "Drastwa a moda" pokažo muzej wuwijanje našeje dolnoserbskeje drastwy. Pětk buźo finisaža a to z wósebnym pśednoskom. Zeger 17.00 powěda Manfred Seifert, profesor w Marburgu, k tomu, kak jo se drastwa pśecej w casu změniła. Tak wjele ku tym, ak se mysle, až tradicija groni, až musy byś wšykno pśecej pśi starem znatem. Do togo zeger 16.00 buźo slědny raz kuratorske wjeźenje pśez wósebnu a stawnu wustajeńcu.